Srpen 2018

Niekedy je lepšie skončiť...

12. srpna 2018 v 19:05 | Tina

Ahojte, moji Rebeli!

Verím, že ešte veľa z Vás sem určite príde a čo to tu pozrie. Neozvala som sa dobrého polroka, čo mi je veľmi ľúto, ale verím, že všetko sa pre niečo deje a niekedy musí prísť na niektoré veci ten správny čas. Rovnako ako prišiel ten správny čas konečne sa ozvať a dať Vám jednoznačnú odpoveď, čo bude ďalej s blogom...žiaľ, podľa nadpisu už asi zrejme tušíte, čo nasleduje.

Blog dnešným dňom oficiálne končí s aktivitou a zaniká. Ani neviete, ako ťažko sa mi toto píše, lebo s týmto blogom som strávila neuveriteľných 5 rokov. Bola to krásna skúsenosť, na ktorú som pyšná a som hrdá aj na prácu, ktorú som tu za tie roky vykonala. Ale všetko sa jedného dňa končí a končí sa aj táto etapa môjho života. Po pravde, uvažovala som nad tým, že budem ešte pokračovať, no za posledný rok to tu bola katastrofa a akokoľvek som sa snažila aspoň o minimálnu aktivitu, nevyšlo mi to. Nechcem sa na nič vyhovárať, ale dôvodov, prečo som sa rozhodla skončiť s blogovaním, je omnoho viac ako len jeden.

Mala som chvíle, kedy ma to tu vôbec nebavilo a v poslednom čase som písanie sem brala skôr ako povinnosť, než aktivitu vo voľnom čase. Škola mi berie väčšinu môjho osobného života a keď si nájdem chvíľu čas, strávim ho vždy radšej s rodinou a priateľmi. Môj denný harmonogram je počas školy od štvrtej rána do jedenástej večera a už sa to fakt zvládať nedalo. Koľkokrát som zapla prehliadač, naťukala stránky, hľadala novinky, no nakoniec som zaspala. Dosť ma hneval aj môj počítač, ktorý je úplne spomalený a veľmi veľa razy na načítanie jednej stránky potreboval aj 15 minút a takto sa blogovať naozaj nedalo.

Chcela by som sa týmto poďakovať všetkým čítateľom, ktorý sem celých 5 rokov chodili, čítali si novinky, dávali mi spätnú odozvu, ĎAKUJEM Vám za každú jednu návštevu a za to, že ste ma počas tejto nie vždy ľahkej cesty sprevádzali. Ďalej sa chcem poďakovať mojim affkám, novým aj starým, tiež ste ma posúvali vpred, veľa krát ste mi pomohli a ja si to neskutočne vážim. S niektorými z Vás si píšem aj na FB a dúfam, že to tak aj zostane a s koľkými z Vás som sa stretla aj osobne a môžem povedať, sú to špeciálne priateľstvá, ktorým nikto neporozumie,pokiaľ sám nezažije. Priateľstvá, veľmi silné. Ľudia, ktorým môžete povedať čokoľvek o vašej obľúbenej hudbe a aktivite, plánoch a neprevracajú nad vami očami. Všetkým ľuďom, ktorí navštívili a prešli si týmto obdobím spolu so mnou patrí odo mňa jedno VEĽKÉ ĎAKUJEM. Naozaj ste ma veľmi veľa krát posúvali vpred, učili ste ma novému a ja si každého jedného z Vás vážim a nosím v srdci.

Toto bol môj svet, kam som utekala pred okolitým svetom a je naozaj ťažké sa rozlúčiť. Práve som začala plakať, lebo až teraz mi dochádza, že vážne píšem tento článok. Spolu s blogom totiž odchádza aj veľká časť zo mňa a veľký kus môjho času, ktorý som sem investovala. Blogovanie totiž nie je záležitosťou na pár minút. Sú to hodiny, dni, týždne a mesiace strávené nad počítačom, písaním, hľadaním, vymýšľaním a uskutočňovaním projektov. Vážim si každého jedného blogera, ktorý začne a vytrvá a neskončí hneď na začiatku, lebo je to drina a prísť s niečím svojim a kvalitným si vyžaduje veľkú dávku fantázie, trpezlivosti a času.

Už som sa až moc rozpísala a ak niekto prišiel až sem, som mu veľmi vďačná. Ďakujem za každý jeden deň s Vami ľudia! Neviem, možno sa sem ešte jedného dňa vrátim, ale nedávam tomu veľké šance. Možno si založím nový blog, ale už o skôr taký o nejakých tipoch, zážitkoch, dôležitých veciach, ktoré by sa mali riešiť a neriešia a možno nezaložím. Všetko je to len otázka budúcnosti a mojich plánov, ale momentálne je u mňa na prvom mieste zmaturovať a dostať sa na výšku a zvyšok už príde nejako sám.

Nezabúdajte Y SOY REBELDE! VŠETCI SME REBELI A GENERÁCIA RBD!! RBD je stále v mojom srdci a stále počúvam ich hudbu, ktorá mi pomáha v ťažkých situáciach sa odreagovať a dáva mi silu. Stále zbieram ich veci a sú to moje vzory.

ĎAKUJEM!

ADIOS!!!

Tina